reklama

Slovensko bez regionálnej leteckej dopravy

Každá vláda a každý minister dopravy, ktorý sa krátkozrako sústredil iba na financovanie a dostavbu diaľnic na Slovensku a opomenul leteckú dopravu, jej význam, previazanosť s ekonomikou regiónu a Európy, zamestnanosťou, rozvojom turizmu bol ministrom akoby tu ani nebol.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Pritiahnutie regionálnej leteckej spoločnosti, jej rozvoj a udržanie by malo byť prioritou slovenských regionálnych letísk a predovšetkým i danej spádovej oblasti, regiónu, mesta. Dnes všetky kľúčové, medzinárodné letiská na Slovensku (BTS, TAT, KSC) s pravidelnou dopravou sú bez týchto regionálnych spoločnosti a spojení.

Slovensko je malá krajina a každé z týchto regionálnych letísk a daného regiónu má svoje výhody a špecifiká, na ktorých by mali budovať svoju identitu, vízie a ciele. Na Slovensku však nepôsobí žiadna regionálna letecká spoločnosť a padla i tá posledná, domáca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za posledných desať rokov musí regionálna letecká spoločnosť viac ako inokedy čeliť nielen vysokej konkurencii a dravosti low costových spoločností, je viac v ohrození ako veľkí sieťoví dopravcovia a navyše sa musí popasovať i s inými dopravnými prostriedkami ako sú rýchlovlaky, či cestnou infraštruktúrou (nové diaľnice), konečná cena, čas, čo často rozhoduje pri výbere spôsobu dopravy.

Každá regionálna letecká spoločnosť, než začne v danom regióne pôsobiť, musí zvážiť aký obchodný model ponúkne, aby obstála vo vysoko konkurenčnom prostredí, čo Európa nepochybne predstavuje. Zostať životaschopným znamená nielen spočítať náklady, ale poznať i obidva trhy, ktoré regionálna spoločnosť danou linkou (chce) spája/ť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Slovensku je momentálne v rámci potenciálu jediné možné vnútroštátne letecké prepojenie dvoch regiónov Košíc (východ) a Bratislavy (západ), teda prepojenie i dvoch najväčších miest Slovenska. Výhodou je dosiahnuteľnosť letísk, ktoré sú blízko mesta – čím sa šetrí čas a keď cestujúcemu stačí byť hodinu pred odletom na letisku, výrazne sa skracuje čas na cestovanie a regionálna letecká doprava v tomto prípade nemá konkurenciu. Dôležitým faktorom je i miera prepojenia regiónov, kedy predovšetkým z východu Slovenska na západ prúdi veľa cestujúcich pracovne – ekonomický faktor, rodinné väzby dopĺňajú sociálny faktor a cestovanie za kultúrou, športom, pamiatkami, atrakciami zase turistický faktor. Avšak prepojenosť týchto regiónov posledné roky zažila turbulencie nečitateľnej regionálnej leteckej spoločnosti Danube wings. Dnešné prepojenie týchto regiónov je viac menej point to point v „zajatí“ sieťovej spoločnosti ČSA a časovo závislé na linke BTS-PRG, ktoré tak nie je celoročne prepojené každodennou frekvenciou. Za posledné roky rozvoj slovenskej regionálnej dopravy v chápaní Danube wings nemal ani šťastie na napojenie regionálnych hubov, prepojenie európskych regiónov, či možnosť spolupracovať s ostatnými leteckými spoločnosťami. Nerozvinula sa ani báza tejto regionálnej spoločnosti na domácom letisku BTS, a tak rozvoj či napredovanie regionálnej leteckej dopravy ostal na Slovensku v plienkach i keď mali jedinečnú príležitosť vyťažiť niekoľko rokov z dominantného postavenia na slovenskom trhu. Aby mohli byť oba regióny a dve najväčšie slovenské mestá vzájomne prepojené, regionálna letecká spoločnosť, ktorá by chcela vstúpiť na tento trh, kde nie je ani dnes v plnej miere využitý potenciál musí zvážiť, ktorý obchodný model na základe osobného dopytu poskytne. Jednou z možností je ponúknuť iba point to point za nízke náklady alebo byť konkurencie schopná a ponúknuť z BTS následne lety do európskych regiónov, regionálnych hubov, feeder, lety na hlavné letiská, ponúknuť priateľský servis atď. Je dôležité, aby nielen slovenské letiská, ale i samotné hlavné mesto ako región zostalo pripojené k európskym metropolám a bolo napojené na európske regióny nielen z ekonomického, či sociálneho pohľadu a výhod, ktoré regionálna letecká doprava poskytuje, ale predovšetkým i z dôvodu stále rozvíjajúceho sa turistického ruchu. Toto je jeden z dôvodov, prečo by mali slovenské letiská a OCR, OOCR, KOCR, SACR spolupracovať, hľadať možnosti a financie na rozvoj leteckej dopravy/pravidelných liniek a v spolupráci s ministersvom dopravy pritiahnuť na Slovensko regionálneho leteckého dopravcu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je nevyhnutné vytvoriť také konkurenčné podmienky s ohľadom na ponuky a incentivny program okolitých letísk, aby slovenské letiská v ostrej konkurencii skutočne obstáli a boli atraktívne. Každé zo spomenutej trojice slovenských letísk má okrem svojich výhod, ktoré nevie ponúknuť (chýbajúca odbornosť) i moderné príletové a odletové haly, ktorých kapacita nie je ani z polovice naplnená. Štát, čo by hospodár (KSC čiastočný) si nevie rady už niekoľko rokov nielen s vlastniacimi letiskami, ale nezvláda sa ani venovať problémom leteckej dopravy vo vlastnej krajine. Pričom môže využiť rôzne legislatívne nástroje pre podporu leteckej dopravy, ale nemá jasnú víziu, čo ďalej s letiskami a leteckou dopravou na Slovensku, a tak je naša krajina bez spojení na európske huby, metropoly, ekonomiky a bez budovania a udržania sociálnych väzieb (rodiny, priatelia, známy žijúci v zahraničí). Regionálne letiská sú bez regionálnych dopravcov, pričom práve pravidelná regionálna letecká doprava zvyšuje v každom regióne zamestnanosť a rozvíja turistický ruch. Táto vzájomná naviazanosť, kedy každý cestujúci/turista, ktorý využíva leteckú dopravu vytvára ďalšie dve až tri pracovné miesta, ktoré sú lokálne previazané, zvyšujú zamestnanosť v regióne i nekvalifikovanej alebo nízko kvalifikovanej sily s ešte vyššou zamestnateľnosťou v sezóne (chyžné, pomocné sily v kuchyni, miestni remeselníci atď.). Práve rozvojom regionálnej leteckej dopravy dochádza následne k multiplikačnému efektu cestovného ruchu na zamestnanosť, z čoho následne ťaží nielen región svojim ďalším rozvojom, finančným príjmom, ale dôležitá je i spokojnosť obyvateľov daného regiónu, pretože sa zvyšovaním životnej úrovne obyvateľstva zlepšuje i kvalita života, čo má širší význam nielen pre slovenskú, ale i európsku ekonomiku. Naviac služby – kvalitné služby majú vyššiu pridanú hodnotu pre celý región ako fabriky ťažkého priemyslu a v turizme sa za to platí prinajmenšom dvakrát. Každá vláda a každý minister dopravy, ktorý sa krátkozrako sústredil iba na financovanie a dostavbu diaľnic na Slovensku a opomenul leteckú dopravu, jej význam, previazanosť s ekonomikou regiónu a Európy, zamestnanosťou, rozvojom turizmu bol ministrom akoby tu ani nebol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozn.

Máme BTS, ktoré síce vykazuje prevádzkový zisk, ale objem prepravených pasažierov a pohybov lietadiel má od roku 2008 výrazne klesajúcu tendenciu. Je dôležité aby letisko v rukách štátu nutne vytváralo každý rok prevádzkový zisk?, ale jeho prevádzka neprispieva k rozvoju širšej ekonomiky, rastu bratislavského regiónu a hlavné mesto tak stále nemôže využiť tento so sebou prinášajúci ekonomický potenciál. Ak nerastú pracovné miesta na našom najväčšom letisku, tak čo ďalšie odvetvia slovenskej ekonomiky a hospodárstva? Zvyšujú sa tržby podnikateľských a komerčných subjektov v bratislavskom regióne v rámci úmery zvyšovania, či udržania prevádzkového zisku BTS? Čo ďalšie odvetvia v rámci turistického priemyslu, ktoré práve vďaka skoro nefungujúcemu letisku a udržiavaní prevádzkového zisku v Bratislave nepociťujú žiadny nárast zahraničných turistov priamo prilietavajúcich cez naše letisko, ktoré nie je okrem dvoch leteckých spoločností na leteckých mapách a nie je prepojené s ďalšími regiónmi v Európe. Paradoxne potom vyznievajú rôzne vládne stimuly a úľavy pre zahraničné firmy na udržanie niekoľkých desiatok pracovných miest, keď samotné ministerstvo dopravy nevie využiť dostupné nástroje na zefektívnenie leteckeckej dopravy na Slovensku. Najpovolanejšia organizácia na podporu cestovného ruchu SACR robí krátkozraké rozhodnutia na propagáciu Slovenska v zahraničí avšak bez koncepčnej a finančnej podpory rozlietania žiadaných leteckých liniek na Slovensku s regionálnou leteckou spoločnosťou alebo prinajmenšom s nízko nákladovými spoločnosťami ako sa už deje na východe našej krajiny vďaka OOCR a podporiť tak prirodzenú tvorbu nových pracovných miest, s pridanou hodnotou na základe dopytu.

Ivan Pirohanič

Ivan Pirohanič

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Cestovateľ, autor niekoľkých článkov o cestovaní, nezávislý pozorovateľ. V pracovnej oblasti som si na vlastnej koži vyskúšal spoluprácu s organizáciami cestovného ruchu na Slovensku a s leteckými spoločnosťami. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu